Virtuálna kniha V.A - Základná škola Pavla Jozefa Šafárika

Strašidelná tekvica
Kedysi dávno, pradávno žila jedna tekvica, ktorá mala za úlohu na Halloween vychádzať do ulíc, hľadať ďalšie strašidelné tekvice z ktorých by mohla načerpať silu, aby mohla strašiť deti.  Raz, bolo to tesne pred Haloweenom som si vyložil svoje ozdobné tekvice do okna a čakal som, čo sa bude diať.  Namiesto strašidelných tvárí som vytesal tekviciam pekné úsmevy. Tekvica sa dozvedela o tom, čo som vytvoril a prišla ma navštíviť. Prvotne ma chcela nastrašiť, ponaháňať a zjesť. Ja som jej však vysvetlil, že svet môže byť oveľa krajší keď spolu všetci vychádzame. Videl som, ako o tom hlboko premýšľa. Pozval som ju teda na malé občerstvenie.
Dali sme si čerstvé pečené tekvičky, od toho dňa v meste zavládol pokoj. Tekvica ma odvtedy navštevuje každý Halloween aby mohla načerpať silu z vysmiatych, priateľských tekvíc, ktoré každoročne vytesávam.

Fero Plánka

Strašidelná škola
Bola raz jedna strašidelná škola, kde bol každý deň Halloween. Masky sa nosili povinne a keď sme dostali zlé známky, úplne stačilo učiteľov postrašiť. Ťažko sme si zvykali, mňa dokonca dokázala postrašiť aj obyčajná skákajúca loptička, ktorú po mne kamarátky zo žartu hodili. Všade boli samé tekvice. Učili sme sa čarovať. A tak ma raz napadlo, že keď vieme čarovať, určite vieme odkliať školu, aby sa deti a učitelia cítili v bezpečí. Skoro som však zistila, že musíme všetci ťahať za jeden povraz a naraz chcieť dobro. Odvtedy čakám. Zatiaľ nechám príbeh otvorený a v hĺbke svojho srdiečka verím, že nebude mať strašidelný koniec.

Ivana Fischerová

Hallowenske vystúpenie
Veľmi som túžil po tom, aby som to stihol...nacvičiť program a pozvať Vás do svojho fantazijného sveta. Nakúpil som kompasy, gps-ká boli už vypredané. No a čo? Nemusíte predsa za každú cenu počuť: "Prudko zaboč doľava", aj kompas vie spoľahlivo udať smer, hlavne keď sa spoliehate aj na vlastné inštinkty.
Hľadajte kaštieľ. Bude tam zombík so škuľavým nosom a krivými očami...prepáčte, chcel som napísať naopak. Je však veľmi priateľský. Nacvičili sme si tanec, vybrali sme si pesničku od Michaela Jacksona, Billy Jeans. Medzi pozvaných hostí som zaradil aj celebrity, ako napríklad
Justin Bieber
Selena Gomez
Lady Gaga
Shrek
Mariah Carrey
Učitelia a žiaci...
Srdečne Vás očakávam, aby sme si mohli všetci spolu zatancovať.

Nikolas Váradi

Naša strašidelná škola
Kde bolo tam bolo, za siedmimi strašidelnými horami a dolinami, vyrástla zo zeme strašidelná škola. Strážili ju kostry a lietajúce bosorky. Úlohou žiakov bolo preľaknúť sa v pravý čas, alebo to aspoň predstierať strach, aby strašidlá neboli smutné.
Viem o čom rozprávam, tiež som tú školu navštevovala. Pripravovali sme pre strašidlá rôzne občerstvenia, ani sme sa nestihli otočiť s tanierom, zaraz všetko zjedli. Pri prechádzke školou sa sem-tam podarilo niektorým žiakom utiecť, strašidlá ich hľadali po celom meste, v rôznych obchodoch s hračkami a dobrotami. Žiaci sa však nedali zlákať, kým si strašidlá pochutnávali na nepečených sladkostiach, privolali pomoc. Škola bola vďaka odvážnym deťom zachránená, bosorky a strašidlá vysadli na svoje metly a odleteli do neznáma.

Emese Jezsóová  

Záchrana našej planéty
Dnes je 1. novembra, v uliciach je taká hustá hmla, že si ani na vlastné ruky nedovidím. Oslepuje ma svetlo sviečky, ktorá svieti vo vytesanej tekvici, je strašidelná. Čo sa deje? Tá tekvica sa približuje a chce ma zjesť. Hľadá ďalšie tekvice a ľudí, chce sa poobzerať po celom vesmíre. Ako ju môžem zastaviť? Volám rýchlo kamarátovi. Slabo sa počujeme, sieť je preťažená.
-"Haló Szabi, počuješ ma? Niečo sa tu deje. Naša planéta je v ohrození. Máme tu tekvicu, ktorá chce zničiť život na Zemi."
- "Tiež to tak vidím, čo s tým spravíme?"
-"Mali by sme ju zjesť, čo ty na to?"
...Fjuh, ešteže sme boli takí hladní, zrejme sme zachránili našu Zem.

Filip Fabián

Zo života neviditeľnej tekvice
Kde bolo tam bolo, žila raz jedna neviditeľná tekvica, ktorá vďaka svojej neviditeľnosti vždy vedela postrašiť ľudí vo svojom okolí. Nakoľko nemala rada slnko, strašila len v noci. Nikto ju nevidel a tak sa cítila strašne opustená, túžila po kamarátoch. Raz ju niekto tak nastrašil, že sa skoro rozpadla, bola to neviditeľná tekvica z Marsu. Konečne si našla kamaráta s ktorým mohli spolu vyrážať do ulíc. Bola taká šťastná, že nie je opustená, že už netúžila po tom, aby mohla ľudí strašiť. Ba čo viac, vôbec nechcela, aby sa ju ľudia báli. Samozrejme občas vyviedli spolu malé huncútstva, ale ľudia to pripisovali vlastnej nešikovnosti a naučili sa od srdca smiať keď vďaka "neviditeľnej" banánovej šupke hupli zadkom na asfalt.
Smiali sa ľudia a smiali sa aj tekvice. Bol to jeden z tých dokonalých svetov, kde sme sa naučili spolu všetci vychádzať.  

Ivan Chromek

Halloweenský večierok
Raz  ráno som sa zobudil, pozrel som sa do kalendára a čo moje oči nevidia? Blíži sa Halloween. No to som teda zvedavý, čo na nás našijú. Nič nenechávam na náhodu, letím ozlomkrk do obchodu a kupujem si strašidelnú masku.
Ja som to tušil! Už je to isté, už to potvrdili aj médiá. (Tri nezbedné klebetnice povedľa dievčenských záchodov)
Na našej škole bude Halloweenský večierok s nasledovným programom.
-Pochod masiek mestom
-Súťaže v skupinách
-Prezentácia o vzniku Halloweenu
-Strašidelná prechádzka školou
-Tanečná zábava
-Halloweenské občerstvenie.
Konečne, 27.októbra! Hurá, večierok sa nebadateľne prikráda. Prvá vyučovacia hodina, druhá, tretia, bŕŕŕ! Toľko sa učíme až mi z tých vedomostí hlava praská, mojou úlohou je báť sa, ale budem ja vôbec vládať? Rodičia ma prehovoria. Vedia, že večer ožijem a možno niekoho chtiac - nechtiac nastraším.
Však ja sa z tej únavy vyspím, máme predsa prázdniny.

Szabi Pásztor

Moje malé očakávania
Na Škole Pavla Jozefa Šafárika v Tornali sa uskutoční Halloweenský večierok. Ja si to predstavujem tak, že sa na tom večierku zúčastnia žiaci s nápaditými maskami. Určite budú na rozličných miestach vystavené vyrezané tekvice, školská jedáleň bude strašidelne vyzdobená. Atmosféra bude strašidelná, budeme sa všetci baviť.
Už vidím pred sebou množstvo bosoriek, duchov, strašidlá. Dopočula som sa, že budú rôznorodé súťaže a tak sa do všetkých zapojím. Dúfam, že sa bude všetkým dariť. Najviac sa teším na pochod masiek.
Som si istá, že všetky masky budú nápadité, po večierku pôjdu domov a rok sú tu zas s novým nápadom.

Veronika Szilárdiová

Môj Halloween
Koncom októbra sa začína horúčkovitá príprava na Halloween. V tomto čase sú ľudia zvyknutí na strašidelné masky, ktoré sa predvádzajú na rôznorodých Halloweenských večierkoch.
Ja si to predstavujem tak, že sa na týchto večierkoch zídu bosorky, duchovia, čerti, upíry, aby sa pri priateľskom pohostení zhodli na pravidlách strašenia. Už vidím pred sebou množstvo vytesaných tekvíc a výzdob s témou: Halloween.
Aj na našej škole sa bude konať Halloweenský večierok a tak som sa rozhodla, že si vlastnoručne pripravím čo najstrašidelnejšiu masku. Svojej fantázii medze nekladiem. Najviac sa teším na rôznorodé súťaže a na tanečnú party. Som veľmi zvedavá aké predstavy majú moje kamarátky, ako sa oblečú, čo si vymaľujú na tvár. Jedno viem určite. Budeme sa veľmi dobre zabávať, budeme veľa tancovať a jesť.
Toto je moja predstava o blížiacom sa Halloweenskom večierku.

Tamara Gažúrová

Susedia
Raz, nebolo to až tak dávno sa naši susedia rozhodli, že si spravia súkromnú Halloweenskú párty. Ako si dovolili mňa a môjho kamaráta nepozvať? Vraj sme ešte veľmi malí. Toto sme počuli vždy, keď sme sa túžili na niečom zúčastniť. "No počkajte!", pomysleli sme si, "však my vás naľakáme!"
Pobrali sme zo záhrady tú najväčšiu tekvicu akú sme našli a strašidelne sme ju vyzdobili. Dali sme ju do okna a čakali sme, čo sa bude diať. Koniec koncov sa okrem nás dvoch od našej tekvice nikto nepreľakol, ale aspoň sme dostali pochvalné uznanie za nadpriemernú kreativitu.

Tomáš Katona

Zakliaty dom
Kde bolo, tam bolo bol raz jeden strašidelný dom. Ľudia v meste o ňom vedeli, ale báli sa prekročiť prah vŕzgajúcich dverí. Vedeli o strašidlách, ktoré v dome panujú a taktiež vedeli, že ak chcú byť v bezpečí musia sa do svojich vlastných príbytkov zatvoriť ešte pred zotmením. V tom meste žil jeden statočný rytier s rodinou, ktorý chcel ukončiť trápenie ľudí a pobral sa obzrieť si dom z blízka. Ako náhle prekročil prah strašidelného domu, zostal tam v zajatí. Deti toho rytiera verili, že pomocou spolupatričnosti a lásky sa im podarí otca zachrániť a tak nasledovali hlas svojho srdca, ktorý ich viedol cez hustý, tmavý, strašidelný les. Mali svojich neviditeľných ochrancov, ktorí ich obdarili veľkou dávkou trpezlivosti a odvahy. Strašidlá vedeli o ich príchode a kládli im do cesty rôznorodé prekážky. Poslednou z nich bola prepadávajúca zemina, ktorá ich vtiahla rovno k milovanému otcovi. Otec - rytier od úžasu celkom onemel. Deti mu dali vypiť zázračný elixír, ktorý ho úplne posilnil. Strašidlá strácali svoju moc nad nimi, deťom pomáhal aj samotný X-man, až kým dom úplne neopustili. Ako to už v rozprávkach býva, všetko sa dobre skončilo. Strašidlá úplne zoslabli, mesto sa konečne upokojilo a hrdinovia žili šťastne, až kým nepomreli.

Enikő Csonková

Spomienky na leto
Cez prázdniny som väčšinou trčal vonku s bratom a s otcom, taktiež s kamarátmi. Hrávali sme sa basketbal a futbal kým som nezačul známe volanie domov. "Večera". Chodil som s futbalovým tímom po celom Slovensku. Vďaka tomu mám nespočetné množstvo zážitkov. Ako inak, dostal som nové kopačky a strelil som dva góly. Za celkový výkon som na pamiatku dostal dve medaile. Taktiež mi k srdcu prirástlo Maďarsko, konkrétne Esztergomb a Demjén. S nástupom do novej školy prišla menšia otupenosť, možno to vyvolal smútok, že som opustil niečo na čo som bol zvyknutý. Však ja všetko časom doženiem.  

Tomáš Doboš

Moje prázdniny - mini chronológia
Moje prázdniny boli jednoducho úžasné, totiž mala som možnosť navštíviť Parlament v Budapesti a ničím nenahraditeľný McDonald´s. Aby ste vedeli, môj oco bol šoférom, kto by nebol pyšný? No jasné, že som sa aj učila a prečítala som mnoho kníh.

Monika Bolačeková

Po prázdninách
Klasicky by som svoj príbeh začala možno takto: Raňajky, telka...telka raňajky, ale nebolo by na tom nič zaujímavé, nič čo by odzrkadľovalo moje skutočné zážitky, popritom ich bolo habadej. Rada napríklad pomáham mame a starkej pri upratovaní, veľmi rada jazdím na bicykli. Učenie je menšia nutnosť, ale bez toho moje školské roky fungovať nemôžu, vlastne som celkom rada, že sa vždy môžem naučiť niečo nové...a tak hor sa s chuťou do práce!

Nikoleta Kováčová