Barbara Napsugár Fehérová - Základná škola Pavla Jozefa Šafárika

Milí čitatelia,
rada by som Vám predstavila príbeh nádejnej spisovateľky, ktorá navštevuje 5. ročník Základnej školy P.J.Šafárika v Tornali.
Poviem vám úprimne, tento príbeh je neskutočne milý môjmu srdcu, pripomína mi kľúčové začiatky, keď som sa ešte ako dieťa rozhodla, že sa budem venovať písaniu. Myslím si, že Barbara krásne pospájala slová do uceleného príbehu tak, aby nám predostrela život troch nezbedných mačiatok, ktoré si dokážu podeliť úlohy bez zbytočnej urážky a škriepenia.

Milá Barbi, ja Ti zo všetkých síl držím palce a pevne verím, že Tvoje príbehy budú mať pokračovanie. Ak je písanie Tvojim snom tak sa ho nevzdaj. :)))     

Dadka


Barbara Napsugár Fehérová V.A

Príbeh o troch mačiatkach

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden domček a v tom domčeku žila Mimóza s dvomi bratmi. Jeden sa volal Artúr a druhý Murko. Ony všetci boli mačiatka.
Raz, v jeden krásny deň, Mimóza povedala: „Bratia moji, poďte so mnou, nazbierame si maliny!“
„Ale Mimóza, veď už začal fúkať vietor!. Ja nejdem nikde“, povedal Murko. A vtedy sa ozval Artúr (viete, bol hanblivý): „Ale, čo to tárate, figa borová, veď my sme tu uprostred...hm, to neviem čoho a maliny sú len za tromi dolinami a dvomi riekami.“
Ale Mimóza sa nedala odbiť a povedala: „Tri doliny a dve rieky? To je pre mňa hračka.“
- „Ale Mimóza, veď tam býva medveď“, odvetil vystrašene Murko.
Mimóza mykla ramenami a išla si nazbierať maliny, ktoré rástli za tromi dolinami a dvomi riekami.
Išla, išla, až kým neuvidela medveďa, a až vtedy ju dobehli bratia.
„Stoj! Počkaj, ideme s tebou.“ Vykukli Artúr a Murko
„Dobre, poďte“, prekvapene povedala Mimóza. Zatiaľ v tom kríku sa medveď už, už prebudil zo spánku, a začal naháňať Mimózu, Artúra a Murka. Pri tej naháňačke medveď zaspal. A v tom zbadali, že prišli k prvej doline.
„Ach, tu si oddýchneme“, povedala Mimóza. Oddýchli si a išli ďalej.
Stretli múdru sovu. „Ahoj, kde idete?, spýtala sa sova
- „Ahoj, my si ideme nazbierať maliny“, odpovedala Mimóza a išli ďalej.
Išli, išli a uvideli veľký vyrezaný strom a na ňom malého vrabčeka. „Prosím vás, pomôžte mi nájsť moje hniezdo“, poprosila mačiatka.
„Ale veď ty by si mal mať hniezdo na strome“, povedal Murko.
„No ja viem, že by moje hniezdo malo byť na strome, ale vypílili ho drevorubači“, povedal smutne vrabček.
-„Dobre, s radosťou ti pomôžeme“, povedala Mimóza.
Dovtedy hľadali hniezdo, kým ho nenašli pri tretej doline, až tak ďaleko odletelo. Vrabček sa im poďakoval a odišiel. Zatiaľ Mimóza a jej bratia prešli cez dolinu a uvideli prvú rieku. Pri rieke sa napili a našli jednu plť. Preplávali rieku a išli ďalej.
„Ešte koľko treba ísť pre tie maliny?“, spýtal sa Murko.
„Už nie veľa, pozri, tu je druhá rieka“, povedala Mimóza. Aj tú preplávali a išli ďalej.
Zrazu vidia maliny. „Pozrite sa, maliny“, vykríkla Mimóza a začala ich zbierať.
Išli domov, umyli si maliny.
„Stojte! Nezačnite jesť“, vykríkla Mimóza.
- „Ale prečo?“, opýtal sa Artúr.
- „Mám dobrý recept“, povedala Mimóza
- „Aký?“, spýtali sa Artúr a Murko.
- „Urobíme z nich malinový koláč a pošleme ho mamke“, povedala s veľkou radosťou a so šibalským úsmevom na tvári Mimóza.
-„Áno, áno, Mimóza ma právdu“, zvolali jednohlasne. „Ale poďme hlasovať!“
„Ja súhlasím“, zdvihol labku Murko
- „Aj ja súhlasím“, povedal Artúr.
- Ale odkiaľ budeme mať prísady?, opýtal sa Murko.
„Recept som si napísala ešte pred rokmi a dobre som si ho schovala“, začervenala sa Mimóza.
Vytiahla ho zo zaprášenej poličky a začala čítať.

Recept na malinový koláč
Budeme potrebovať:
Maliny
Múku
Vajcia
Cukor
Maslo
Prášok do pečiva
Vanilkový cukor

Všetko zmiešame dovedna okrem malín. Maliny vložíme do pripraveného cesta, ale najprv ich musíme umyť. Potom koláč upečieme a podávame ho čerstvý.

„Juj, ach, mňam“, vzdychli si mačatá.
- „A máme doma všetky prísady?,  opýtal sa Artúr
- „Murko, choď pohľadať vanilkový cukor, prášok do pečiva a múku. Artúr, ty pohľadaj maslo, cukor, vajíčka. Ja povyberám pekné, zdravé maliny“, povedala Mimóza. Všetci sa pustili usilovne do práce. Všetko pekne nachystali a zmiešali s vodou.
- „Mimóza, čo ďalej?“, spýtal sa Murko.
- „Teraz to takto postláčame“, ukazovala Mimóza.
Artúr a Murko dovtedy stláčali, kým nevymiesili cesto. Poukladali do neho maliny a dali koláč piecť.
„Teraz nájdeme papier do ktorého ten koláč zabalíme“, povedala Mimóza.
„Ale kde nájdeme taký papier?“, spýtal sa Artúr.
„Tu je“, povedal Murko, držiac v ruke toaletný papier.
„Práve tento potrebujeme“, povedala presvedčivo Mimóza. Koláč zabalili do papiera a hľadali krabicu. Keď ju našli, opatrne do nej vložili koláč a krabicu zalepili. Napísali adresu a krabicu s koláčom zobrali na mačaciu poštu. Potom sa vrátili domov, najedli sa, umyli si ruky, obliekli si pyžamo a išli spať.
Ráno, keď sa prebudili, naraňajkovali sa a obliekli.
- „Idem pozrieť poštu“, povedala Mimóza.
„Júj, poďte rýchlo, dostali sme poštu od mamičky!“ vykríkla Mimóza
- „Poďme si ju prečítať!“, povedal Artúr s úsmevom na tvári.
-„Ja ho nahlas prečítam“, povedala Mimóza.
Chytila list do ruky a začala ho nahlas a pomaly čítať.




Moje milé mačiatka!
Veľmi pekne ďakujem za tie malinové koláčiky. Ja som nemala čas napiecť koláče. Mám vás zo všetkého na svete najradšej, takže vám posielam veľa lásky a zdravia. A aby ste nezabudli, mám vás veľmi rada.
Vaša mama

„Jéj, mamička nás má najradšej zo všetkého na svete“, povedal Artúr.
„To je pravda“, povedala Mimóza, „pozrite sa, našla som ešte jeden list v obálke“
-„Ja ho chcem prečítať“, prosíkal sa Artúr.
„No tak čítaj!“ ,rozkázal Murko.
Artúr začal čítať druhý list, v ktorom bolo napísané:
Ešte, aby som nezabudla, v nedeľu k vám prídem na návštevu. Ahoj.
-„ No hurá, naša mama nás navštívi“, povedal Artúr a začal skákať od radosti.
-„Ale nedeľa je už zajtra, musíme sa poponáhľať“, povedala vydesene Mimóza.
„Viete čo? Dajte mi papier“, ozvala sa po dlhom uvažovaní Mimóza.
„Na čo ti je?“, opýtal sa Artúr
„Aj pero mi dajte!“, rozkázala Mimóza.
„V poriadku, nech sa páči“, povedal Murko a podal Mimóze papier a pero.

Mimóza si začala robiť poznámky:

Upratovanie:
Umývanie riadu
Vymetanie
Umývanie podlahy
Šúchanie kobercov
Natrhanie čerstvých kvetov do vázy
Umývanie okna
Utretie prachu
Vyleštenie zrkadiel


Nákup:
Slané tyčinky
Cukríky
Koláčiky

Pitie:
Kóla
Pomarančová šťava
Mandarínková šťava
Džús Bolero

„Prečo si to všetko napísala?“, spýtal sa Artúr Mimózy.
„Preto, lebo to všetko musíme stihnúť spraviť do zajtra“, odpovedala Mimóza Artúrovi.
„Takže toto a toto urobíš ty Artúr, toto a toto ty Murko“, podala im papier kde boli presné inštruktáže.
„Ja mám umyť riad“, povedal Murko
„Ja mám pozametať“, povedal Artúr.
„Ja umyjem podlahu“, dodala nakoniec Mimóza.
Murko umyl riad, Artúr pozametal, Mimóza umyla podlahu.
„Ideme ďalej“, povedala Mimóza a podala svojim bratom, mačatám ďalší papier.
 „Ja mám vyšúchať koberec“, povedal Artúr.
„Ja mám natrhať kvety do vázy“, povedal Murko.
„Ja idem umývať okná“, povedala Mimóza.
Artúr vyšúchal koberce, Murko natrhal čerstvé kvety a dal ich do vázy. Mimóza umyla okná.
„Ďalej“, povedala Mimóza a podala Murkovi ďalšie papiere.
„Ja mám utrieť prach z nábytku“, povedal Murko
„Ja mám vyleštiť zrkadlá“, povedal Artúr.
„Ja idem nakúpiť do obchodu“, povedala Mimóza.
Murko utrel prach, Artúr vyleštil zrkadlá a Mimóza nakúpila všetko, čo bolo potrebné.
„Poďme spať“, povedal unavene Murko
Išli spať, na druhý deň sa prebudili ráno a išli čakať svoju mamičku.
„Ahoj, mami“, vykríkli naraz, keď ju uvideli.
„Ahojte detičky moje“, pozdravila sa mamička.
Mimóza, Artúr a Murko ponúkli mamičku mačičku koláčikmi a cukríkmi aj s pomarančovou šťavou a slanými tyčinkami. Potom mamička mačička po čase odišla domov a Mimóza, Murko a Artúr si od únavy ľahli spať.

Koniec