Mackov výletný denník - Dadka - Pod záštitou mesta Tornaľa

Mackov výletný denník

Grécko – Zakynthos 2013

18.7.2013 ŠTVRTOK

Prežívam radosť, len otváram oči,
keď priateľka z detských čias do izby vkročí.
Nežne ma poláska, položí do vrecka
Ani len netuším, že idem s ňou do Grécka.

Odteraz už nežiarlim na jej manžela.
„Berme ho so sebou“, taktiež si zaželal.
Sedí za volantom, hudba nám vreští,
ešte stále neverím, už sme v Budapešti.

Čakáme autobus, cítim sa skvelo.
Vykukám z vaku detinsky smelo.
Štartujeme zaraz podľa môjho vkusu
Šťastne vám kývnem rovno z autobusu.

Atmosféra veselá, tá nás všetkých spojí,
i keď na hraniciach sa hodiny stojí.
Priateľka Dadka číta pričom chápe,
že okrem šoféra skoro každý chrápe.

19.7.2013 PIATOK

Ubieha cesta, všetko sa mi páči.
„Už vidím more, hor sa sedmospáči!
No tak, vystupujme ja nemám v hlave piliny“
Čaká nás trajekt v prístave Kyllini.

Neviem opísať svoj vlastný dojem.
Možno po bagete, ktorú si dojem.
Ale už cítim Gyros pita v nose
„Haló, vážení, sme na Zakynthose“.

Trošku si zazívam, vytrasiem vrecká.
So smútkom sledujem tie dnešné decká.
Nič sa im nepáči, rozkazujú rodičom.
Tí sa ich boja, je to celé o ničom.

My už však sedíme znova v ďalšom buse.
Je to únavné cestovať v kuse.
Ako sa však poznám, prenesiem aj hory.
Len aby som dnes už mohol byť v mori.

Páni, ja som v Grécku, až teraz mi svitá.
Kalamaki beach, štúdio Margarita.
A už to aj vidím akým som prínosom.
Ideme k moru s chladeným Mythosom.

Nuž tí moji milí, dávam na nich pozor.
Sú ako deti a ja medvedí dozor.
Skáču si, bláznia sa, plávajú veru
Za chvíľu písknem, hor sa na večeru.

Nočný život v Grécku to je už iná sláva.
Nebudete veriť lacnejšia je káva,
lacnejšia je večera, ako u nás doma,
sedím na stole a zazerám jak sova.

Deti majú nanuk po každej večeri,
Nám doniesli chlebík, dobrý pečený.
Sú tu veľmi milí, ďakujem životu,
že som tak ďaleko a necítim clivotu.

No a tu so mnou títo dvaja blázni.
Nič si nerobia zo žiadnych kázni.
Noc je už hlboká, máčajú sa v mori
Pomôžte mi prosím, už som z nich chorý.

20.7.2013 SOBOTA

Čo ich to napadlo? Tak toto raz zažiť,
oni sa chceli na slnku pražiť.
Vzali ma ku skalám, nech si ich strážim,
kým sa vybláznia na nuda pláži.

Vyzliekli ma donaha, bože koľko smiechu.
Kým sa bláznili, spravil som si prieskum.
Piesok bol teplý, žiaľ nemám in šticu.
Aj tak si chcem získať grécku medvedicu.

Došli sme na izbu, nie som žiadny štupeľ.
Preto mi spravili perličkový kúpeľ.
Grécke baby chcem? Veru tie.
Predtým však máme infostretnutie.

Delegátka bola milá a krásna.
Už pri prvom pive  vec mi je jasná.
V budúcom živote nebudem maco,
ale športová hviezda s menom Laco.

Už sa na mňa pozrela, usmieva sa pekne.
Povedz jej Dadka, že jej to sekne.
Odpijem z piva, dostávam várku.
Pôjde sa na výlet aj do Aquaparku.

Pôjde sa na výlet trajektom po vode,
budeme kukať na úžasný vrak lode.
Budeme vidieť aj Modré jaskyne,
domáci plyšáci, už máte vrásky, nie?

Všetko je ok, vy nemé hračky?
Tu, na tomto ostrove sú mega-korytnačky.
Domáci ich volajú Caretta – Caretta.
Toto je ľudia úžasná planéta.

Títo ešte chrápu, tak si tu píšem.
Za chvíľu ich prebudím zo snovej ríše.
Dohoda je dohoda, idem loviť baby.
Som predsa citlivý, ale nie slabý.

Ach jaj, bože mama, toľká oštara,
títo zahrali za mňa poštára.
Vraj mám aj med, nuž ktorá ho chce lízať?
Skočili všetky, nastala kríza.

Jedna druhej šepce,
vraj Slováka nechce.
Pocítil som prudký príval.
Jednu mám, ostatným som kýval.

Zoznámil som sa bez vážneho zámeru.
Moji priatelia si zapli aj kameru.
A tak sa už hanbím do konca života,
že som sa zatváril ako sirota.

Ale no decká, vo vašej reči,
nedali sme si medvedí strečing.
Najskôr sme boli na spoločnom pive,
treba sa spoznať, dnes sa nevyspíme.

Od toľkého smiechu v slzách som sa topil.
Už vidím dve! Či som sa len opil?
Zaľúbenci v Grécku, Mousaka mi vonia,
Moja medvedica sa volá od dnes Sonia.

Bože môj zlatý ešte títo mi tu chýbali.
Namiesto Mousaky si mustafu pýtali.
Čašník len kukal, nerozumel slovám.
S týmito bláznami veru ťažké to mám.

Ústretovosť Grékom veru nechýba.
Celý náš stôl sa pri večeri prehýba.
V Roof Garden je super, je tu zábava.
Pozornosť podniku: Skvelá baklava.

Zem sa pekne točí, a ja som v strede,
veď baklava sa kúpe v sladkom mede.
Netreba viac pre medvediu pracku,
decká drzo pošlem na vychádzku.

Poslal som ich na pláž, nech sa trošku schladia.
Teraz mám rande a vážne mi vadia.
Veď u nás sa už aj svadobná noc konala,
ale čo za dve minúty? Chabá Grécka koala?

Vrátili sa skoro, tak som sa ich spýtal z fleku
Čo je mladí, nedá sa? Kríza stredného veku?
Ale nie, čo mi šibe? To len osud s nimi zametá.
Prišla zniesť vajíčka na pláž jedna Caretta.

To, že nemám súkromie, vôbec ich nemáta.
Občas sa s nimi veľmi ľahko prerátam.
Nuž, čo sa dá robiť, prišli sme spolu.
Dobrú noc vážení, na dnes mám smolu.

21.7.2013 NEDEĽA

Takúto hanbu zrejme ešte nezažil nikto,
akú nám spravili zo žartu títo.
My sme len so Soniou s úžasom čumeli,
Či sa im ešte dlho chumelí...

Vážne sa do gréckej pamäte vryjú.
Rozhodli sa pre malú paródiu.
Ja už na to nemám slov proste,
že kúpili si nafukovaciu posteľ.

A tak nám predviedli ako to chodí,
keď vypadne niekto zo záchrannej lodi.
Čo to robia? Strkajú sa, je tu smiech na celé pľúca.
Potajomky Dadke fandím, nuž na loď nie je súca.

Už – už Viktor boduje, má v sebe silnú vieru.
Natrafil na kamene a loď získala prvú dieru.
Stroskotali na mori aj z vody sa napijú.
Čo už taká diera malá? Však oni ju zašijú.

Že tým spravia plno ďalších, koho len to napadne?
Kým zalepia všetky diery aj prvý sneh tu napadne.
Tak sa brodia vlastnou silou cez vlny a rastliny,
Ráno som mal pevné nervy, nuž nateraz praskli mi.

Krásne kamienky priniesla vlna,
Zrazu je taška akosi plná.
Zopár mušličiek vrecká im ťažia,
zbierajú všetko, aspoň sa snažia.

Po krátkom oddychu znova sme na pláži
Nedá sa to opísať, len raz si to zaži.
Zrazu sa rozprúdi veľmi vážna téma:
„Od čoho závisí životná schéma?“

Človek by mal umrieť, keď je veľmi šťastný.
Cíti sa slobodne a vôbec nič nevlastní.
To dáva zmysel, prečo by mal bojovať?
Veď láska sa nedelí, má nás predsa spojovať.

Iróniou osudu človek stále hľadá.
Spoznáva smútok, vie čo je zrada.
Keď cíti zármutok, nie je vďačný životu.
Stavia hrubé múry a rozdáva clivotu.

Aj som si poplakal nad hlúposťou ľudí,
sen ako z hororu, už ich nič neprebudí?
Pre lásku božiu, tak kde sa stala chyba,
že po zadrhnutí kosťou z ryby môže iba samotná ryba?

Nuž, ale po vážnej téme fotíme sa vážení,
Úsmev od ucha k uch,u ale pohľad máme splašený.
Letisko je veľmi blízko, Boeing nám rozcuchá vlasy.
Kričíme si do ucha, ale nerozoznávame si hlasy.

Len si to predstavte, že zasnene sledujete more.
Zrazu sa železný vták  rúti po obzore.
Nemáte čas zahíkať, iba vyšpúlite oči.
Nie, ja som sa neopil a nie som na kolotoči.

Už som rozrušený, mladí sú krotkí.
Rodia sa prvé úžasné fotky.
Mesiac sa odráža na hladine mora,
niekto ich miluje asi tam zhora.

A mňa Sonia ľúbi, už je to jasné.
Aj tak už len čakám, kedy sa zhasne.
Títo však tancujú na pieseň od Elvisa.
Bláznivé decká, ani dnes nevyspíme sa.

22.7.2013 PONDELOK

Neviem teraz ako začať,
boli sa v bazénoch  máčať.
Dali si privysokú latku,
zašli si do Aquaparku

Došli domov celí – zdraví
„Bolo super“, Dadka vraví.
Sype slová ako z vreca.
Usmieva sa, kecá a kecá...

Veď oni sú strašne hraví.
„Chcem ísť naspäť“, Viktor vraví.
Len sa smeje, hurá, sláva
Aspoň toľko nerozpráva.

Výsluch som dobre zvládol
O Water Village Sarakinado.
Tešil som sa všetkým správam,
Tie vám teraz prerozprávam.

Títo dvaja nestihli dospieť,
no mne to môže iba prospieť.
Keď som s nimi je mi fajne,
Dadka ma navyše ľúbi tajne.

Lenže dnes sa bezo mňa báli.
Kukám fotky, všetky chválim.
Grimasy z veľkého vzruchu.
S desom očiach letia vo vzduchu.

Vyšli hore na šmykľavky,
bralá boli malé skalky,
domy boli škatuľky,
ovisli im papuľky.

Chceš zliezť dolu? Už sa nedá!
Ajaj decká, bude beda!
Sadáš na kraj, ktosi ťa strčí,
výskajúc ku cieľu frčíš.

Dadka bola celá šťastná,
že vie byť aj taká hlasná.
A že odstredivá sila,
zhodila jej dve – tri kilá.

Len tie baby mali smutné hlávky,
ktoré mali dvojdielne plavky.
Kým sa šmykli celkom dole,
boli do polovice holé.

A to do teba aj nôž vrazí,
že všade samé paparazzi.
Ale aspoň nie sú skúpi,
ich fotky si môžeš kúpiť.

Pred nástenkou sa preborí kýbeľ.
Páni, to je úžasný výber.
Škrabem zadok, fúkam noštek.
Svojej láske dávam božtek...

V uzavretom tobogane,
zapcháš si nos, ale márne.
Zadržíš dych, sval ti stvrdol,
pred tebou si ktosi prdol.

Už nevnímaš žiadne hrádze,
vyskúšaš si Kamikadze.
Cenia si tvoju snahu,
že s vreskotom sa rútiš zo svahu

Nuž a aj ten lievik tučný,
letíme, sme veľmi hluční.
Prúd vody nás dookola nesie,
nech to skončí, lebo zbesniem.

Malý oddych v umelom bazéne,
ležím na člne, vyzerám zasnene.
Prúd vody nás dookola vozí,
za hodinu sa úplne zhrozím.

K životu aj oddych patrí.
Zrazu však vystúpiš z vatry.
Netrápi ťa cholera,
len si trošku zhorela.

Romantický večer to istí.
Všetci sme koktejlisti.
Nestískaj ma Sonia, veď až bolí to,
šepkám jej tíško v bare Mojito

Viktor nežne hladí Dadku,
občas ju capne po zadku.
Drží jej ruku, hladí jej vlasy,
odpadnem z toľkej krásy.

Dadka mu zrazu do krku skočí,
pohľadom skúmam pohľad ich očí.
Lebo okná týchto duší,
aj samotný pohľad vzruší.

V noci, keď už každý spinká,
ohúri nás pešia linka.
Plazíme sa tíško k moru,
tajne až po závoru.

Zrazu sa objaví široká paleta
zelených tričiek s nápisom Caretta.
A do nás vážení veľký strach vrazí,
pred nami sa nákladiak plazí.

Tisíc bleskov, jeden hrom,
mega drak s pancierom.
Dĺžka ako naša vaňa,
už sa ku mne s hladom skláňa

Od strachu odpadnem, bolí ma hlavička.
Ona len prišla sem naklásť si vajíčka.
A dobrovoľníci nám svedčia,
že sem chodí až trikrát väčšia.

Hodí sa do mora s pleskom,
nemohli sme fotiť s bleskom.
Prispôsob sa k podmienkam,
zostaň verný spomienkam.

23.7.2013 - UTOROK

Jaj, kde sme to vyviazli zase?
V preľudnenom Laganase
Majú tu radi hostí,
na ostrovčeku Agios Sostis

Samé decká, samí Briti.
Už mám nervy iba z niti.
Chcem ísť naspäť, vidím mraky.
Chýba mi Kalamaki.

Títo sú však hladní isto.
Páni Mc Donald´s bistro.
Za jeden cheeseburger, dám svoje maliny,
som chytrácky, to preto páli mi.

Najedení lenivo domov sme sa vracali,
od toľkého smiechu rozum sme strácali.
Videli sme rybu, ale nechceli sme ju zlapiť,
trošku bola vyschnutá tak sme jej dali napiť.

Prepáčte, ja nechcem byť drzý,
Tá ryba ma vskutku mrzí.
A tak si v chládku s pivom ležím,
dodržujem pitný režim!

Srandy je tu neúrekom,
aj som si potykal so Shrekom
Pohľad som do diaľky upäl.
Čo dokáže bahenný kúpeľ?!

Viktor celý zelený, Dadka celá zelená.
Šibalský úsmev, už viem, čo to znamená.
Predstavenie začína, kukám jak na špióna.
Z vody mi kýva moja sladká Fiona.

Únava dolieha na všetkých asi,
už len Dadka si namáča vo vode vlasy.
Viktor kričí, že žraloky sa blížia,
ich pohľady sa úsmevne skrížia.

Konečne sme ju už dostali z vody,
od únavy sme rátali schody.
Z vedľajšej taverny Zorba hrá krásne.
Pískam si popritom píšem vám básne.

Nemám trému zo žiadneho prejavu.
Eurá sme minuli v obchode Dejavú.
Nehnevaj sa Dadka, ale nesie sa chýr,
že si chceš ponechať každý suvenír.

Treba ich rozdať, to bude smútku,
ty chceš aj pero, všetko chceš v skutku.
Ty chceš aj magnetku, korytnačie vajíčko,
treba ich rozdať, poplač si máličko.

Čas rýchlo uteká, žiaľ nezaprie ťa,
ty beztak si ako veľké dieťa.
Bojuješ ako piráti zo zvyku,
si však zo Slovenska, nie z Karibiku.

Pozri sa, maličká, kam ťa boje ženú?
Zbytočne sa mračíš na dospelú ženu,
ktorá možno iba preto nie je pri mori,
Lebo vo svojom laptope sleduje horory.

To nie je tvoj problém, nie je tvoja starosť.
Ty máš vlastné sny, máš svoju radosť.
Hor sa do postele, zajtra je už streda.
Tu sa rýchlejšie deň za dňom strieda.

24.7.2013 – STREDA

Kolosálna únava je v každom z nás skrytá.
Ja som ako mŕtvy, Sonia ako zbitá
Dadka a Viktor skúšajú zostavy.
Ako sa treba z postele postaviť.

Noc bola krátka, brechali psi.
Občas si hulákal Gangnam style – PSY
Grécke podnebie si spravilo svoje,
už znova sme stratili o čase pojem.

Keď sme sa pozviechali, chcelo sa nám žblnkať.
Ani sme sa nenazdali a bol už západ slnka.
Moje brucho deravé vždy len jesť si pýta,
a tak snáď trošku dostanem z gréckej Gyros Pita.

Prechádzka po pláži účinky má kladné,
brucho mám ploché a už znova hladné.
Každý si ma obzerá, som predsa hviezda,
a väčšia atrakcia než korytnačie hniezda.

Sedíme v Roof Garden pleštíme oči,
keď čašník s taniermi medzi nás vkročí.
Veď je to porcia pre mamutiu rodinu.
Zjedli sme polku, už fučíme hodinu.

To, čo sme nezjedli, dali sme si zabaliť,
chceli sme rýchlo vstať, nuž museli sme spomaliť.
Peach snapps nám doniesol čašník milý,
a tak sme si na zdravie s ním pripili.

Na čo sme my neprišli čuduj sa svete?
Nie len to vám zabalia, čo nezjete!
Otvárame menu box, na hladné brucho dobrý liek.
Okrem mäsa pridali tri porcie hranoliek.

25.7.2013 - ŠTVRTOK

Dnes ráno sme skoro vstali.
K moru sme sa ponáhľali.
Viki by si zaslúžil grécky emblém na tričko,
pri potápaní našiel korytnačie vajíčko.

Vyliahnuté bolo a také maličké,
že sa najviac podobá pingpongovej loptičke.
Všetci len kukali, aj toto sa môže stať?
Záchranári kývli, smú si ho ponechať.

Dadku mala zrazu v moci
horúčka sobotňajšej noci.
Už som si zvykol, to nie je žiadna novota,
že keď má radosť, skacká ako Travolta.

Ako inak vždy si nájdu zábavu,
Najnovšie sa v mori postavili na hlavu.
Ja už nevládzem, prižmúrim oči,
keď Viktor rovno do pod vlnu skočí.

Lovia morské hviezdy a potom ich fotia.
Ja som k nim milý, iba odtiaľ – potiaľ.
Hádam si nenechám vziať mi moju hrdosť,
že vraj Superstar, páni koľká drzosť!

Nuž moji milí, tu sa dni nevlečú.
Dadka a Viktor rýchlo sa prezlečú.
A ja sa teším na spoločný večer,
so Soniou alias Margaret Thatcher.

Tak, lebo dnes mal som kliku,
vidieť ženskú v pulóvriku.
Teraz mám však úsmev krivý,
niet inej alternatívy.

Sonia zúri, už sa mračí,
mne aj jedna ženská stačí.
A tak po malej hádke
Zdôverím sa kamarátke.

Keď sa ženy proti vám spoja,
rany sa ťažko hoja.
Hádam už každý z vás tuší,
čo sa deje v medvedej duši.

Aj pri mori sa čosi deje,
vlny rastú vietor veje.
Ja nechápem čo už zas je?
More šumí, zem sa trasie.

Títo sa ku skalám skryjú
Prepisujú históriu
Dadka smutne, Sonia plačky.
Čakajú na korytnačky.

Tak toto mi nik neuverí.
Ja sa bojím tejto zveri.
Sedíme tu v najhlbšej noci.
Trasiem sa, mám čudný pocit.

Dadka v piesku leží ako šunková bageta,
keď v tom popri nej odtacká Caretta.
Preglgnúť neviem, pohľad ma ohromí,
mám strach z blížiacej sa pohromy.

Korytnačia hlava ako mesiac veľký.
To nemôže byť pravda, určite je z telky.
Kladie vajíčka obrovská potvora.
Až potom sa presunie s radosťou do mora.

Galiba nastala, záchranárov niet
A tak Dadka s Viktorom píšu zopár viet.
Ja z toho mám pravda obrovskú psinu,
ako ozlomkrk lámu angličtinu.

Vyznačili hniezdo, radosť si dožičia.
Tvárili sa ako náhradní rodičia.
Niet inej cesty, aj na to treba dozrieť.
A tak za pár mesiacov sa sem chcú prísť pozrieť.

26.7.2013 – PIATOK

Tento sen sme nevyhrali vďaka lósu.
Z vlastných síl cestujeme do Zakynthosu.
No tak vážení, pohnime si kostrou,
rád by som už spoznal tento ostrov.

Sadneme na loď, páni koľká krása
a tá veľkosť ani nezdá sa.
Keď však navôkol iba samé more,
zrazu mám obe nohy trošku choré.

Obchádzame Tsilivi hádam mi príde na um,
že sa tam nachádza aj krásne múzeum.
Radšej si rýchlo poznámky píšem.
Ako v rozprávke s loďou sa kníšem.

Prikovaný sedím, sledujem čajky.
Vyšpúlim oči, zívnem znenazdajky.
Popritom sa teším na všetky zážitky.
Prestávka na kúpanie. Má niekto námietky?

Navagio Beach je najznámejšou z pláží.
Piesočnú pláž vrak lode stráží.
Vysoké kopce, úžasné útesy.
Tvrdý boj s vlnami, len skúste si.

Napil som sa vody, v uchu mi zvoní.
Decká sa bláznia, to sú celí oni,
More len šumí, divoko strieka.
Obrovská vlna Dadku povyzlieka.

V diaľke vidím Viktorove ruky.
Tak sa mi vidí, prežíva muky,
štvrtýkrát sa snaží vybehnúť z mora,
hádam piatu vlnu akosi zdolá.

Čas rýchlo ubehol, loď nám zatrúbi.
Kapitán veselo máva z paluby.
Skús vyjsť hore mostíkom, keď sa more vlní.
Dadka sníva o vlnách a sen sa jej plní.

Vyviazli sme celí, nuž nie je to frčka.
Im sa sušia trička, mne paprčka.
Neviem – neviem, či vystúpim znova.
Kto sa vody bojí veru ťažké to má.

Ďalšia zastávka a mňa zabolí aj trup.
Chceš sa okúpať? Máš voľný vstup.
A Tak Viktor z veľkej výšky skočí.
Zhíknem od strachu a vyšpúlim oči.

Dadka, tá rýchlo k schodíkom beží,
prečo ja musím takéto prežiť?
Skočí do vody, úplne sa stratí,
z takej „pohody“ som pustil do gatí.

Musím sa ukľudniť, Dadka mi verí.
Kúpu sa spolu pri jaskyniach v Keri.
Teraz už chápem aj bez rečí.
Spolu sú vážne v bezpečí.

Xingi, Agios Nikolaos, Kefalonia...
Páni, toľká harmónia.
Úžasné Porto Vromi
Príroda, v nej krásne stromy.

Vassilikos, a Schiza bay to istí.
Sme vážne šťastní turisti.
Mavratzis ďalší voľný vstup do mora.
Dadka a Viktor tentoraz odolá.

Radšej sa pekne pofotíme na lodi.
Aj Sonia smútok za hlavu zahodí.
Banana beach a športy vodné,
sledovať je ich vhodné.

Dadka vyzerá ako striga.
Dôjdeme domov bude siga – siga.
Ešte predtým však najeme sa kdesi,
bruško mám prázdne a to ma desí.

Je hlboká noc, túlame sa zase,
Dadka má prosebný tón v hlase.
Míňame peniažky, len trošku sa pýri,
kupujeme na domov ďalšie suveníry.

27.7.2013 SOBOTA

Dnes sa smutná udalosť stala,
kým sa Dadka potápala.
Z vĺn vytiahli jednu pani,
smrť a život...na rozhraní.

Smrť je silná, snáď ju zdolá.
Ktosi už aj pomoc volá.
Kým však dôjdu, už je jasné,
že jej hviezda navždy zhasne.

Cítime úzkosť, zachváti nás clivota.
Toto je chod každého života?
Skloníme hlavy, ani slovo nepadne.
Od smútku sa takmer pod zem prepadnem.

Poobede sme v jednom bare
holdovali záľube starej
F1 preteky boli,
obsadili sme si stoly.

Crystal beach, pri mori večera pri sviečkach.
Máličko únavy nosíme na viečkach.
Máličko smútku, že všetko dobré sa pomaly končí,
snáď nás zaveje osud ešte raz do týchto končín.

28.7.2013 NEDEĽA

Sonia sa na chvíľu zhrozí:
„Však tebe po hlave krab lozí“
Mám veru nápadov kopu.
Vyzerám jak z fotoshopu.

Poobede sme už v bare.
Žijeme si v tom rozmare,
že vyhrá v F1 člen z tria
Ferrari Scuderia.

Vonku sa navršujú stupne.
Hádam im v bedni nerupne,
ale po druhom pive,
majú nôžky trošku krivé.

Úsmevy od ucha k uchu
A ja sa len modlím v duchu,
aby nechceli nájsť hlbší zmysel
pre: toto teplo kto vymyslel?!

Prechádzka im vážne sekne,
Zrazu im cestu pretne
Čašník s milým mávnutím,
Dadku vážne zarmúti.

Ponúka jej zajacov, Dadka ich miluje.
Snáď sa nebo nad čašníkom zmiluje.
Je na smotane a je divý,
nuž Dadka ho chce, kým je živý.

Čašník trošku skriví ústa.
Veď hovorí podľa gusta.
V poli sa ťažko hopká,
keď je z neho menu kôpka.

Mávnu rukou, idú ďalej.
Už nepočuť slovko nalej.
Nálada však ďalej stúpa.
Život je fajn, náhoda hlúpa.

Vážne ich pri srdci pichlo
Čas tu letí...a letí rýchlo.
Zajtra budú slzy padať,
Že prečo? Skúste trikrát hádať!

Posledné bláznenia v telefónnej búdke.
Lúčenie býva smutné a prudké.
Spomienky, ktoré zostanú navždy.
V pohľadoch, ktoré by rád zažil každý.

29.7.2013 - PONDELOK

Posledný deň, rozlúčka sa blíži.
Smútok s nádejou cestu nám skríži.
Lepšie je prežiť a byť verný spomienkam,
než bezcieľne dúfať a dostať sa bohvie kam.

Dotyk vĺn slané slzy priláka,
ako almužna, ktorá živí tuláka.
Viktor sa kukne iba tak z kraja
Ako vyzerá pod vodou raja.

Všetko sa raz skončí, nepretrvá večne.
Môžeme však navrhnúť delegátskej slečne,
aby nás zabudla prirátať z restu.
K tým, čo sa balia na spiatočnú cestu.

Posledná večera, hlboké vzdychy,
Sonia slzy prelieva a vôbec nie z pýchy.
Zvíťazí láska, balí sa s nami.
Možno len túži za novými snami.

Posledná noc na izbe sa do pamäti vrýva.
Lúštime tajomstvá, ktoré iba srdce skrýva.
Prečo chce človek zastaviť slzy,
keď ho lúčenie tak strašne mrzí?

30.7.2013 - UTOROK

Zbalení a smutní, no beztak plný radosti,
že nezabudne Grécko len tak ľahko na hostí.
Vezmeme si vaky, ženieme sa k moru.
Tešíme sa vážne, že sem všetci spolu.

Posledné mávnutie s nádejou na návraty,
nespôsobí vrásky ani menšie závraty.
Šťastný je ten, kto sa šancí chopí.
Aj Sonia len nakrátko svoj krásny zrak sklopí.

Autobus, trajekt, prístav smútku.
Zažili sme čaro vskutku.
Vrátime sa možno klusom.
Dúfam, že s Aeolusom.

Spánok, cesta už sme doma.
Kto nesníva ťažké to má.
Nuž predtým než sa táto knižka nadobro zatvorí,
Pozrite: To oni sú skutoční autori. :))))

Dadka a Viktor :-)